Ako nám vedomý dych mení život

Dych je bránou, do tela, do prítomnosti, do pravdy o tom, kým práve sme. Je tu neustále, tichý, verný, prítomný. A predsa ho často berieme ako samozrejmosť.

Začneme sa nadychovať až vtedy, keď cítime, že nám chýba vzduch. Či je to v živote, v vzťahoch, v tele. 

A práve v tej chvíli sa otvára priestor pre zmenu.

Vedomý dych nie je len o technike. Je o návrate k sebe, k pocitu, že sme doma vo vlastnom tele. Keď dýchame vedome, začíname cítiť, kde sa zadržiavame, kde sa bránime, kde si nedovolíme naplno žiť.
A práve v tom uvedomení sa začína ticho meniť náš život.

Nie je to rýchla zmena, ktorá prichádza zvonka. Je to jemné, vnútorné posúvanie, d ych po dychu, deň po dni. Postupne si všímame, že sa niečo uvoľnilo. Že v situáciách, ktoré nás kedysi napínali, zrazu vieme zostať pokojní. Že telo reaguje inak, voľnejšie, ľahšie, prirodzene.

Dych nám pripomína, že všetko má svoj rytmus. Že aj náš život dýcha, chvíľami sa rozširuje, chvíľami sťahuje. A v tom pohybe sa učíme prijímať. Nie bojovať, ale dýchať s tým, čo je.

Ľudia po vedenom procese s dychom často hovoria:
"Akoby sa vo mne niečo otvorilo." Alebo: "Zrazu viem, že všetko je v poriadku." To, čo sa v skutočnosti deje, je návrat k prirodzenosti. Telo, ktoré bolo dlhé roky v napätí, si zrazu pamätá, ako je to vlastne dôverovať.

Vedomý dych mení život tým, že mení náš vzťah k sebe. Keď sa spomalíme a začneme cítiť, prichádza jasnosť. Nie z mysle, ale z vnútra, z priestoru, kde všetko, čo potrebujeme, už dávno je.

Niektoré zmeny sú tiché. Niektoré sú hlboké. A všetky začínajú v jednom jedinom momente,  v tom, keď sa rozhodneme vedome nadýchnuť.

Daniela