Prečo sa pri dychu objavia slzy alebo smiech

Dych otvára dvere tam, kam sa myseľ často bojí pozrieť. Nie preto, aby sme niečo rozbúrali, ale aby sme sa konečne mohli cítiť celé.

Počas vedeného procesu s dychom sa niekedy stane, že sa objavia slzy.Bez konkrétneho dôvodu, bez príbehu. Len tak, ako tichý prúd, ktorý si hľadá cestu von. Nie je to smútok, hoci to tak môže vyzerať. Sú to vrstvy napätia, ktoré telo nieslo príliš dlho. Sú to nevyplakané chvíle, nevypovedané slová, zadržané pocity, ktoré konečne dostali priestor.

Slzy sú prejavom uvoľnenia. Niečo v nás sa prestane brániť. Telo si vydýchne a my sa môžeme znova nadýchnuť a to slobodnejšie.

A niekedy namiesto sĺz príde smiech. Nezadržateľný, úprimný, až detský. Aj to je energia, ktorá sa hýbe, radosť, ktorú sme potlačili, spontánnosť, ktorú sme si kedysi zakázali. Smiech, rovnako ako slzy, prináša úľavu. Je to dych, ktorý konečne môže prúdiť bez zábran.

V procese s dychom nie je správne ani nesprávne. Všetko, čo sa objaví, má svoj dôvod. Telo presne vie, čo potrebuje uvoľniť, a dych mu v tom jemne pomáha. Nie cez rácio a analyzovanie, ale cez emócie a prežitie.

Keď si dovolíme cítiť, dvere sa otvárajú. A cez tie dvere nevychádza bolesť, ale vychádza život.

Dych nie je len fyzický pohyb. Je to energia, ktorá sa chce hýbať, prúdiť, žiť. Keď jej to dovolíme, prestáva byť niečo príliš, ani smiech, ani plač. Všetko sa stáva prirodzeným.

A možno práve v tom okamihu, keď po líci steká prvá slza alebo sa z hrude ozve úprimný smiech, sa v nás niečo vráti domov.

Niečo, čo tam vždy bolo.

Len čakalo, kým sa zhlboka nadýchneme.

s láskou Daniela